Porozprával som jej, ako sme sedeli v Kolíne v Nemecku, v Paríži vo Francúzsku, porozprával som jej o všetkých stoličkách, na ktoré som si spomenul. A skutočne som bol prekvapený, že som si niektoré pamätal. Ženské šaty si nepamätám žiadne. Aj keď sa mi páčia a registrujem ich.
Mia spokojne počúvala a docucala svoj drink.
- „Kto ťa učil čítať?“ - nemohol som sa nevrátiť k tej otázke.
V momente, keď sme začali kecať, mi sadla na nos a neopustila ma.
- „Dan, všetko čo viem, viem od niekoho, väčšinou od bielych. Vravím, že ste strašne super. Ale zábava je väčšia u nás v tábore. Vy sa nejako nebavíte, ako sa mne páči. Aj keď tu sa mi páči. Ale u nás pri ohni, to je zábava, Dan!! To by sa ti páčilo!“
Predstavil som si, ako sedím v nejakom príšernom tábore na kraji mesta a vyrevúvam opitý s opitými cigánmi, bratsky si podávam ruku z bezzubým starkým a pozerám na tancujúce cigánky.
Fakt ma tá predstava nesmierne pobavila.
Skôr by som skočil z lietadla.
- „No, to by sa mi určite páčilo,“ - povedal som a Mia spozornela.
- „Nevravíš pravdu,“ - oznámila, dopila jahodový bozk a oprela sa.
Dívala sa mi do očí, až som sa začal cítiť neisto.
Zahovoril som to úspešne, ale na ten pohľad som nikdy nezabudol.
Taký prenikavý, taký detský, taký dospelý, taký priamy.
Vraví sa, že nikdy nehovor nikdy, ale myslel som si, že nestretnem ďalšieho človeka, ktorý by ma takto šokoval a bavil zároveň. Mala pekné črty, divoká cigánočka.
Mia sa pozrela na nástenné hodiny a zvýskla tíško.
- „Dan, ja musím utekať, úplne som zabudla na brata, musím ísť po neho do školy, lebo zase dostanem. Môžem ísť?“
- „Utekaj..“
- „Nie, vážne?.. musím, jeej, to bolo super, ahoj, Dan.“
Pribehla ku mne, pobozkala ma na líce a rozbehla sa cez halu zanechávajúc za sebou mraky otočených hláv, ktoré sa vzápäti na to otočili ku mne a chceli rozhodnúť, či som jej ublížil, alebo prečo tak zmizla.
© salwyne
koniec
Komentáre
nechcem
Vraj
Hanke
ucastnikom momentky
salwyne:)
Mám z tohto príbehu
fuha
no ja som si to musela precitat odzaciatku..
no....
hmmmm
Peter
:))))))))))))