Mia srkala neuveriteľne pomaličky svoj jahodový bozk.
- „A do školy už chodíš?“ - vypadlo zo mňa.
- „Ale hej, jasné, veď nie som taká malá, to len tak vyzerám.“
- „A ako sa ti tam páči?“ - spýtal som a zvedavo som čakal na odpoveď
- „Ako sa mi tam môže asi páčiť, Dan?“ - zdvihla pohľad a počkala chvíľu.
- „No je to úplne super!!! Oni tam rozprávajú tak super, ako ty. U nás v tábore tak nerozpráva nikto, skoro nikto, iba Marika bola dlhšie v škole. Oni tam rozprávajú ako v knihách. A dostala som zošity a perá, ale nechávam si to v škole. Mne by to zničili malí bratia, a vôbec, bála by som sa chodiť s takými knižkami farebnými, že mi ich ukradnú a nie sú moje. Musím ich vrátiť na konci roku. To je moja pôžička, tie knižky, a ja ich musím vrátiť. Aj v škole som sa ich bála nechávať, ale moja učiteľka, tá mi stále pomôže, a dala mi takú klatku na malú skrinku, čo sa nepoužívala. No a tam to všetko mám, kľúč dávam vrátničke, lebo ona mi sľúbila, že sa mi o neho určite postará, má také oči dobrej starenky. Jej môžem veriť.“
- „A ako sa potom učíš?“
Bol som zvedavý a nechcel som tak vyzerať, ale bol som!
Na každú jej odpoveď.
- „Ja si to všetko spravím po škole, vieš? A keď sa náhodou všade učí, tak môžem si napísať, čo potrebujem u tety upratovačky, kým ona upratuje. Okrem toho, to je strašne všetko ľahké, mňa v škole bavia bieli ľudia, mňa to učenie veľmi nebaví.. no nieže nebaví, ale ako to mám povedať, vieš Dan, ja to všetko viem strašne rýchlo a oni to tam stále dookola opakujú. Ale že vraj, opakovanie je matkou múdrosti... aj keď niekedy sa to nedá vydržať,“ - rozosmiala sa - „ja čítam od troch rokov a sedela som tam, keď sa ostatní učili čítať ‚Ema ma mamu‘.. a nechápem akože nechápu niektorí. Ja si všetko zapamätám, to je také ľahké. Ale keď niekomu pomôžem s učením, tak tiež vraví, že je to ľahké, tak neviem, kde je chyba.“
- „Mia, neuveriteľné veci mi tu rozprávaš, ak teba bavia bieli, tak mňa práve začali baviť cigáni... ak to tak môžem povedať,“ - veľmi opatrne som to povedal. Ale nemusel som.
- „No neuveriteľné sú tie stoličky, Dan, že sú fantastické? Ty si tu už bol? Bol si niekde inde, kde boli? Aké to tam bolo?“
© salwyne
Komentáre
krasne...
:-)