Hovorili sme o tom, že gény sú ako recepty uložené v knihe.
Zložité organizmy majú ovšem tých receptov tak veľa, že kniha by bola príliš hrubá (DNA príliš dlhá), a tak je rozdelená do menších kníh, ktorým sa hovorí chromozómy. Náš druh má týchto chromozómov 23. Nuž a v každej bunke (ako sme už spomínali) sú dve sady receptov, jeden od otca a jeden od matky, teda 2 x 23 chromozómov. Z toho 22 dvojíc chromozómov obsahuje tie isté recepty (gény), kým jedna dvojica obsahuje dve rozdielne knihy. Sú to tie slávne pohlavné chromozómy X a Y.
Rovnako sme spomínali, že pri výrobe gamet sa najprv gény rozstrihajú na rovnakom mieste v oboch knihách a náhodne rozdelia do dvoch nových kníh. V princípe sa vymenia rovnaké recepty, hoci každý z nich môže byť troška inak napísaný.
Toto platí až na jednu výnimku - a tou sú chromozómy X a Y.
Tie sa nestrihajú a do dcérskych gamet prejdú vcelku.
No a zo strednej školy si zopakujeme, že ak je organizmus samičí, tak má v každej bunke dva chromozómy X, ak je samčí, tak má jeden X a jeden Y, teda inými slovami chromozóm Y určuje pohlavie jedinca.
Tak... a teraz sa na vec pozrime z pohľadu sebeckosti génov, teda ich snahy rozšíriť sa v čo najviac kópiách.
Ak sú v tom istom organizme dva chromozómy, ktoré súperia o úspech v budúcich organizmoch, ľahko sa môže stať, že na jednom z nich vznikne mutácia, ktorá zvýhodňuje produkciu vlastných chromozómov a znevýhodňuje tých opačných. Napríklad na chromozóme X vznikne gén, ktorý bude produkovať nejaký proteín, likvidujúci gamety s Y chromozómom. Týmto zlomyseľným ťahom by sa narušila rovnováha samcov a samičiek.
Ak si myslíte, že je to nemožné, tak sa mýlite.
Existuje veľa príkladov. Napríklad u motýľa Acrea Ancedon presne toto nastalo, a pomer samičiek k samcom je 98%. Samci sa stali veľmi vzácni a je možné, že tento druh vyhynie. Skôr je však možné, že percentuálny podiel zostane zachovaný, pretože zlomyseľný gén nemusí u každej samičky fungovať rovnako dobre a určité malé percento samcov sa bude objavovať, a tí budú mať sexuálny raj - budú oplodňovať oveľa viac samičiek. Rovnako je možné, že tie samičky, ktorým až tak dokonale ten gén nefunguje, postupne budú mať v populácii viac potomkov a rovnováha sa ustáli na tých 50%.
Boj ovšem prebieha aj inak.
Vzhľadom na to, že chromozóm X je v každej bunke organizmu a Y iba u samcov, je pomer chromozómov v populácii 3:1 v prospech chromozómu X. Trikrát sa zväčšuje pravdepodobnosť, že sa na X chromozóme objaví nejaká mutácia, ktorá je v prospech samičích génov na rozdiel od samčích. A tak sa z času na čas objavujú mutácie, ktoré znevýhodňujú samčie spermie v prechode do vajíčka. Chromozóm Y na to odpovedá vyvíjaním účinnejších proteínov, ktoré „oklamú“ bunkovú membránu vajíčka. Taktiež sa vyvíjajú rôzne imunitné reakcie na spermie, ktoré skoro vždy sú v neprospech spermií s Y chromozómom. A chromozómy Y na to odpovedajú vývojom takých membrán, ktoré zvýhodňujú spermie s chromozómom Y.
U cicavcov je za vývoj placenty zodpovedný chromozóm Y. Úlohou placenty je mimo iné aj ochrániť plod pred imunitným systémom matky. Ak si položíme otázku, prečo teda je za vývoj placenty zodpovedný chromozóm Y, najpravdepodobnejšia odpoveď je, že v evolučnej minulosti sa samčie plody častejšie potrácali, a preto sa vyvinuli gény na obranu budúcich samcov pomocou filtra - placenty.
Takýchto príkladov boja medzi dvoma chromozómami sú dnes už stovky a pribúdajú stále nové.
Komentáre
Tak isto u ludi: jedna teoria vravi ze muzi vymru, pretoze chromozon Y postupne nabera skodlive mutacie, na druhej strane ina tvrdi, ze takto muzi nevymru, lebo chromozon Y dokaze sam seba zreparovat.
Takze potencialne starosti, ktore naznacuje bombasticky nadpis tejto casti su, podla mojho nazoru, spekulativne, zavadzajuce, alebo prinajmensom predcasne.
motorkar - iste napis je čisto bombastický
Čo sa týka motýľa a podobných príkladov, tak je to skrátka príklad. Faktom je, že súperia dva chromózomy, čo je podstatný rozdiel oproti ostatným dvom chromozómom, ktoré majú rovnaké gény. A o tom je článok.
Je jedna zaujímavá téma, váhal som, či ju do tohoto zaradiť - je to boj génov SRX a SRY, ktoré sú možno do istej miery alebo do značnej miery zodpovedné za homosexualitu. Ale pre zložitosť vysvetľovania som to nezaradil. Napokon - tiež je to otázne.
Inak v biológii je všetko nejednoznačné, na to si treba zvyknúť. Niet nič zložitejšie ako je život. Lenže to sem tiež nepatrí, tu sa pokúšam prezentovať prevládajúci názor evolučných biológov, teda neodarwinistický pohľad. V rámci edukácie, za ktorú ma mimochodom nikto neplatí.
Začínaš mať útočný postoj. Mne je to v princípe jedno, ale nebaví ma to. Ak niekto začne útočiť, tak sa naň vykašlem. Voľakedy som to vracal, ale to už našťastie nemusím.
Takže mám vecnú otázku: dokážeš spochybniť neordwinistickú predstavu sebeckosti génov? Pretože tento článok to má na nejakom jednoduchom príklade ilustovať, tak aby to pochopil bežný čitateľ blogzinu ako princíp. Toto nie je vedecké pojednanie.
Môj názor je, že sebeckosť génov funguje, ale iba za výlučných podmienok. Môj názor je, že práve sebeckosť génov počas dlhého vývoja vytvorila podmienky, ktoré zabraňujú volnému uplatneniu tohoto princípu, pretože sebeckosť replikátora všetkých subjektov je súčasná a vedie podľa mojej mienky k obmedzeniu dynamiky vzťahov. Ale to je iba intuitivný názor neviem to podložiť nijakou kvantitatívnou analýzou.
chromozóm Y
Vzhľadom na to, že chromozóm X sa vyskytuje v organizmoch 3x častejšie, opak, teda útok chromozómu Y na chromozóm X je 3x menej pravdepodobný.
daimonion
Vacsina vztahov vyustuje v akusi formu dominantno submisivnej koexistencie, idealisticky rovnocennej len do casu kym sa jeden z jednotlivcov nenajde skarku na podrobenie , a ze sa to presunie na uroven stisku ruky, poctu samcov, alebo hradky na urovni genetiky je akesi zrejmo zrejme ale je to zabavne kazdopadne.
sygon - to je super postreh