Veľmi častou témou vo vzťahoch Leukippov a Daphné je nevera.
Za jej príčinu sa v duchu kresťanskej tradície hriechu uvádza morálne zlyhanie.
My sa pozrieme bližšie na vrodené príčiny tohto morálneho zlyhania.
Ako sme uviedli, obe pohlavia sa snažia využiť to opačné na čo najväčšie rozmnoženie vlastných génov. V pohlavnom výbere to vedie k snahe Leukippov oklamať Daphné a snažiť sa získať čo najviac sexuálnych kontaktov s čo najviac partnerkami. Na strane druhej sa Daphné snaží získať jedného partnera, aby si zabezpečila jeho vysoké rodičovské investície.
Nevera, ako každá stratégia v rozmnožovacom procese, nebude samozrejme slúžiť k ničomu inému, ako sebectvu génov, teda k ich snahe rozmnožiť sa v čo najviac kópiách. Vzhľadom na odlišné úlohy v rozmnožovacom procese nahej opice, bude aj rôzna stratégia nevery Leukippa a Daphné.
Leukippos je samec a v podstate je jeho hlavnou snahou investovať svoje ľahko vyrobené spermie do čo najväčšieho počtu materníc. Preto je zrejmé, že mužská nevera má pomerne jednoduchý základ a má aj jednoduchú stratégiu, ktorá sa dá stručne vyjadriť takto: v prvom rade sa postarať o rodinu a popri tom skúsiť pokiaľ možno najviac „bokoviek“. Mužská nevera je veľmi častý jav. Každá spoločenská formácia sa s ňou vyrovnáva nejakým spôsobom, pričom najčastejší je prostitúcia.
Samozrejme, prostitúcia nemusí uspokojiť potreby každého Leukippa. Chýba tam ten oxitocín a endorfín, skrátka nie to „ono“. Preto je častá nevera, ktorá budí zdanie reálneho dvorenia, pravda s tým, že po dosiahnutí úspechu javí Leukippos po určitom čase menšie známky ochoty rozviesť sa a založiť si novú rodinu. Tým menej, čím sú jeho deti menšie, a teda ešte potrebujú jeho rodičovské investície.
Iná (a priznajme si rafinovanejšia) je situácia Daphné. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Daphné nemá dôvod na neveru. Lenže vec je oveľa zložitejšia pre Daphné, ako pre Leukippa. Pripomeňme si, že Daphné môže mať v živote oveľa menej potomkov, ako Leukippos. Preto je pre ňu dôležité, s akými génmi sa skombinujú jej gény, teda aký genofond má Leukippos, a aj to, či jej potomkovia s čo akým kvalitným genofondom vôbec prežijú, teda, či Leukippos sa bude ochotný podeliť o svoje zdroje so svojimi potomkami.
Z toho evoluční psychológovia vydedukovali a následne aj overili v experimentoch viaceré stratégie nevery Daphné. Jedna sa nazýva „vyťažovanie komodít“.
Táto stratégia (mimochodom spoločná so šimpanzmi a bonobo) sa dá opísať asi takto: mať styk s viacerými Leukippami a za to od nich dostávať dary, ktoré zvyšujú nepriame rodičovské investície. V praxi to môže vyzerať aj v civilizovanej spoločnosti tak, že sú Daphné, ktoré síce žijú v manželstve, ale sú to také „spoločenské“ osôbky, ktoré, ak ich niekto povozí v drahom aute, pozve na luxusnú akože služobnú cestu a podobne, tak nerobia zvlášť veľké problémy. Ony to interpretujú tak, že sa rady „zabávajú“. Ovšem v pôvodnom prostredí lovcov-zberačov dary od tajných milencov zvyšovali hlavne prísun potravín pre vlastné deti.
Viacero evolučných psychológov je toho názoru, že podivný jav skrytej ovulácie je vlastne dôsledkom promiskuity našich praprababičiek.
Všetky normálne cicavčie samice totiž slávnostne oznamujú všetkým samcom, že majú k dispozícii plodné vajíčko. Napríklad u opíc sčervenaním a zdurením poševného otvoru. Takýto priam bilboardový oznam zvyšuje pravdepodobnosť oplodnenia. Ale naše Daphné väčšinou ani samy nevedia, kedy ovulovali vajíčko. Je to dosť záhada.
Jedno z vysvetlení práve môže byť vyťažovanie komodít.
Ak by totiž náš prapradedo vedel, kedy je praprababička plodná, sotva by odišiel na lov a nechal ju nestráženú konkurentom.
Zároveň viacero výskumov ukázalo, že počas ovulácie, sa priemerná Daphné správa promiskuitnejšie, oblieka výstrednejšie, volí nápadnejšie líčenie a ochotnejšie navštevuje bary a podobné miesta, kde sa dá ľahšie niečo „nevšedné zažiť“ v tej každodennej priemernosti.
Nebol by to boj pohlaví, keby neexistovala na to patričná odpoveď zo strany Leukippov.
Ukazuje sa totiž, že nie je spermia ako spermia. Časť spermií sa snaží oplodniť vajíčko, ale časť ostane vo vajíčkovodoch a vytvoria tam akúsi zátku, ktorá efektívne bráni prechodu iných spermií na dostatočne dlhú dobu. Teda ak išiel náš prapradedo na lov, predtým si mal splnil partnerské radosti s praprababičkou a ak sa táto počas jeho neprítomnosti „spustila“ s nejakým donom Juanom, aspoň sa tým znížilo riziko, že bude po návrate domov kŕmiť kukučku.
Popri vyťažovaní komodít existuje zreteľne aj stratégia, ktorú možno nazvať „zasievanie pochybnosti“.
Táto sa dá stručne vyjadriť takto: „nemôžete vedieť, s kým z vás mám to dieťa, preto bude najlepšie, ak doň pre istotu čo-to investujete“. Aj tu môže byť nápomocná skrytá ovulácia. Pokiaľ Daphné vedie menej spútaný pohlavný život, môže byť táto stratégia výborným nástrojom prežitia takto zrodených potomkov. Treba si uvedomiť, že u nahej opice, kde na prežitie génov sú potrebné rodičovské investície aj otca, bude prírodný výber viac uprednostňovať také gény, ktoré otca motivujú podeliť sa o stravu s deťmi samice, s ktorou súložili, ako gény, ktoré ich nechajú ľahostajnými.
Skrátka, ak má nejaká Daphné častý styk s viacerými Leukipposmi a následkom je dieťa, tak gény tých Leukippov vyvolávajú pri pohľade na tie nezaopatrené „následky potešenia“ v mysli „zlé svedomie“, ktoré sa snažia zmierniť nejakým darmi a vyššou mierou láskavosti ako k zaopatreným deťom z iných rodín.
Napokon možno identifikovať tretiu, veľmi častú stratégiu, ktorú by sme mohli nazvať „najlepšie z oboch svetov“.
Táto by sa dala stručne popísať takto: „najlepšie gény od jedného a vysoké MPI od druhého“.
V románoch Danielle Steel alebo Rosamunde Pilcher sa možno ľahko stane, že bohatý a krásny Leukippos si vezme Daphné, ale v reálnom živote sa zriedka v jednom Leukippovi stretnú obe výhody pre potomstvo. A tak môže nastať oveľa pravdepodobnejšia situácia, že Daphné si vezme nevýrazného, ale bohatého Leukippa, no zahýba mu so svojím urasteným jazdeckým trénerom.
Toto je vlastne z pohľadu Daphné najlepšia možná rozmnožovacia stratégia. Pokiaľ si myslíte, že v bežnom živote sa vyskytuje zriedka, tak sa zrejme mýlite. Podľa výskumov príbuznosti DNA v USA ale aj v iných civilizovaných krajinách v mestskom prostredí, kde je na neveru veľa príležitostí, tak je kukučiek skoro 25%. A aj v uzavretých malých spoločenstvách, ako sú dediny, alebo tlupy lovcov-zberačov, sa vyskytuje podľa niektorých výskumov skoro 10% kukučiek.
Zaujímavou otázkou v tejto súvislosti by mohlo byť, či neexistuje v rámci boja pohlaví nejaký nástroj, ktorým by Daphné dokázala regulovať pri pohlavnom styku s viacerými partnermi oplodnenie vajíčka. Bolo by výhodné, ak by pri plodení kukučky nejakým spôsobom dokázala napomôcť jeho spermiám k úspechu.
Ukazuje sa, že je to dosť pravdepodobné.
Popri skrytej ovulácii sa totiž samičky nahej opice vyznačujú aj schopnosťou prežívať orgazmus. No a pri orgazme robí kŕčok maternice taký zvláštny pohyb do vagíny, pomocou ktorého nasáva do maternice spermie. Ak sa teda Daphné správne „uvoľní“ pri fešáckom záhradníkovi, tak zároveň pomôže jeho spermiám, kým pri plnení si manželských povinností k Leukippovým spermiám taká ústretová nie je.
S neverou je spojená žiarlivosť.
V minulosti sa žiarlivosť všelijako vysvetľovala, hlavne v rôznych majetníckych morálnych hodnoteniach. Ak sa však na vec pozrieme z hľadiska sebeckosti génov, tak vec vyzerá inak.
Žiarlivosť by nebola, ak by nebola tendencia podvádzať partnera.
Čo mu na podvádzaní vlastne tak prekáža?
Z uvedeného je jasné, že Leukippos nemá záujem investovať MPI do cudzích génov a Daphné zasa nemá záujem, aby Leukippos cenné rodičovské investície investoval do detí iných samíc. Z toho plynie aj odlišné prežívanie partnerovej nevery, čo opäť potvrdzujú viaceré výskumy.
Kým Daphné pri nevere Leukippa ťažšie znáša citovú neveru ako fyzickú, u Leukippa je tomu práve naopak. Zároveň v súlade s logikou veci platí, že Leukippovia sú v priemere intenzívnejšie žiarliví, ako Daphné.
Ak je Daphné neverná, môže Leukippos v rozmnožovacom procese stratiť viac ako Daphné, keď je neverný Leukippos.
Komentáre
opat dobry clanok
Zakladnym motivom tych strategii bola neistota a risk. S antikoncepciou a testovanim na otca, sa strategie odvratia a uz sa odvracaju celkom inym smerom.To je unikatna doba na plodenie odhadov novych strategii.
S poslednou vetou nesuhlasim. Daphne , ktora bola Leukipovou hrackou straca bez jeho MPI presne tolko, kolko on stratovo investuje do kukacky.
sygon - mám trocha iný názor
No a k tej strate. Ak Leukippos investuje svoje MPI do kukučky a nie do svojich vlastných génov, tak stratí všetko. Ak Leukippos podvádza Daphné tak ona stratí nanajvýš ak časť MPI, takže stratí menej.
sygon - taký tip, čisto vycucaný z prsta
.
Pohľad z boku
Ak by som robil deti len tak, hocikde, vystavujem ich veľkému riziku. Je síce pravda, že ja asi dokážem byť len tak priemerný otec a teda môj „vedľajší“ potomok by mal šancu 50:50 získať lepšieho alebo horšieho otca ako mňa. Ak by to bolo na Slovensku, tak približne 20% veľmi zlého otca.
Ja takéto riziko pre moje dieťa nie som ochotný podstúpiť. Nie preto, že by si ono nedokázalo nájsť svoju správnu cestu životom aj zo zlých podmienok. Bude mať aj moje gény a ja som presvedčený, že tú cestu nájde aj bezo mňa. Pretože ja už tú cestu ako tak poznám, neukradnem svojmu dieťaťu detstvo.
A to je všetko. Gény a tvoje teórie si môžu robiť čo chcú. Neinvestujem do cudzích materníc. Aj v tom sa asi človek líši od opíc a iných živočíchov. Ja vedome neurobím to, čo mi prikáže moja živočíšna podstata, ak chceš tak gény, ale zvážim svoje kroky mojou inteligenciou a podriadim ich svojmu poznaniu.
ô, Jan, hľa, toto je pádny argument. Zodpovednosť