No nie každý muž je plný pochopenia a ochoty počúvať.
Tí, ktorým sa dlho ubližovalo a majú svoju hrošiu kožu, sa ťažko niečo hovorí, aj keď sú to slová, ktoré nič nevnucujú. Dokážeš byť aj neskutočne tvrdohlavý, neznášam Tvoju bohorovnosť, právo na pravdu a jedinú správnu cestu, ktorú podopieraš svojim vekom a dlhoročnými skúsenosťami. Môžeš mi vnútiť aj klamstvo, sebaľútosť a ja si možno až o pár rokov uvedomím, že predsa len mám svoju hodnotu, že môžem byť milovaná a šťastná, že som nádherná a láskavá a nie kurva, ktorú môžeš kedykoľvek vyšmariť na ulicu a doniesť si lepšiu, hm. Že nie som ani hlúpa, lenivá, že nemám až taký veľký zadok a že sú moje kilá sympatické a telo krásne. Že som žena, ktorú si muž môže vážiť, mať k nej úctu, obdiv...
Možno sa na mužov pozerám príliš zhovievavo.
Verte mi, dosť ste mi ublížili, ponížili ma, zneužili a nevypočuli. Za mnohé veci, ktoré sa týkajú môjho vzťahu k mužom, vy nemôžete. Sama som sa rozhodla a nechala vás, aby svoj kúsok šťastia hľadali u mňa, každý nesie svoj podiel viny, aj keď si ho muži neradi priznávajú a v očiach verejnosti by bola v mojom prípade odsúdená žena. A ja to svoje šťastie zase hľadám u vás, aj keď to za sebou zanecháva často nezmazateľné, zraňujúce a bolestivé stopy. Možno sa to deje preto, aby sa mi otvorili nové dvere k sebapoznaniu, vidím si do duše a mnohým veciam nerozumiem, iným mi pomáhate porozumieť práve vy - muži. Citmi možno aj vydierať, citmi ste ma vydierali pre iné city, láskou muža pre lásku k žene, až sa mi zrútil celý svet, bola som sama a zbytočná a mala som pocit, že ma už nik nemiluje a nikdy ani nebude. Ach, je také nebezpečné uveriť tomu, že nie ste hodní lásky, ani pre nikoho dôležití.
Máte väčší zmysel pre disciplínu.
Často ma udivuje, aký dokážeš byť prísny voči sebe, stanovíš si pravidlá a dodržiavaš ich, občas do svojho režimu vtiahneš aj celú rodinu a niekedy to aj preháňaš. Potom ma to len utvrdzuje v tom, že som Evino plemä upúšťajúce od obmedzujúcich mantinelov, ktoré ma nepustia ďalej. No mnohí túžite po slobode, po vnútornej slobode, ktorá by vás nechala voľne lietať medzi vašimi túžbami a snami. Ak spolu dokážeme túto otvorenosť zdieľať bez urážok a nepochopenia, bude to ten najväčší dar.
Avšak, je tu aj zvrátená predstava o zásadách, mám na mysli vnucujúcu sa vôľu.
Závisí od každého z vás, čo považujete za dôležité a či chcete svoju predstavu o živote vtlačiť do sŕdc svojich najbližších. Či na to využiješ strach detí, ktorým sa vyhrážaš vysťahovaním v zmysle hesla „môj dom-môj hrad“ (ak nebudú dodržiavať Tvoje pravidlá), aj keď by si to možno nikdy neurobil, alebo ich strach z toho, že ma zabiješ - ich matku, až to nakoniec môže skončiť veľmi tragicky. Alebo ďalší príklad, bol si rozvedený muž a nesmierne si si zakladal na svojej láske a opatere detí, a napriek tomu si odmietal zodpovednosť za naše ešte nenarodené dieťa, pochyboval o svojom otcovstve a tak som šla na potrat, rozhodla za Teba. Svet je plný paradoxov, nelogických konaní a myšlienok, mimo ostrých hraníc dobra a zla.
Ale viete, že som stretla mužov, ktorí inteligenciou a rozvážnym zmýšľaním neoplývali, bohužiaľ.
Stále si dookola hovoril to svoje a nemal ani snahu vypočuť si iný názor. Možno to ani nebolo o inteligencii, pretože nemusíš mať vysokú školu na to, aby si rozumel tomu, ako sa cíti iný človek, skôr o empatii a snahe vžiť sa do kože druhého. Vôbec si ma nepočúval, veď prečo aj, som sopľa, ktoré nič neprežilo, nič nevie, čo ti ja môžem povedať? Vtedy som pochopila, čo presne znamená porekadlo „ako keby hrach na stenu hádzala“. Mohla som svoje tvrdenia podopierať hocijakými argumentami, Tvoja hrošia koža nepustila, ani o kúsok bližšie, skôr som v Tebe vzbudila hnev a začal si nepríjemne zovierať ruku v päsť, búchať ňou o stôl, o mňa alebo vŕzgať zubami, len aby som prestala, len aby som sa začala báť, prestala myslieť, cítiť, chcieť, odmietať. Občas si hodil popolník o stenu, alebo ma... A tak som nadobudla pocit, že sa s mužmi neradno hádať, ak sú presvedčení o svojej pravde a bránia ju zubami nechtami, stratila som pri tom nesmierne veľa energie a moje úsilie o rozhovor pri tvrdohlavcoch nikdy nemal úspech. Toto som na Tebe nenávidela...
Jeden muž mi o ženách povedal, že je každá iná a všetky možno milovať bez toho, aby si jedna o druhej myslela, že je o lásku muža ukrátená.
Obdivujem na Tebe to, ako nás skúmaš a snažíš sa poznať tú „inakosť“, ako Ťa vzrušuje každý centimeter tela ženy a naše myslenie, do ktorého prenikáš pomaly, nenútene a s láskou. Ktorá žena by sa o Teba chcela deliť? O mužoch si zase myslím, že i keď je každý iný, ste lepší ako ja, no ja sa vždy asi zamilujem do vašej rovnakosti v rozmanitosti. Do toho, čím ma prevyšujete, dopĺňate, učíte, obohacujete, pretože práve to na vás milujem. A mne asi chýba pár konkrétnych vecí. Možno ste sa aj vy v mysli opýtali, čo sa stane, ak tých pár vecí nadobudnem (pretože vďaka vám ich v sebe pomaličky objavujem)? Domnievam sa, že mi vždy niektoré z nich budú chýbať a nikdy nebudem mať dostatočne široký obzor, ktorý by obsiahol aj vaše myslenie a cítenie. Preto mužov a vašu lásku bytostne a nevyhnutne potrebujem a viem, že vždy potrebovať budem.
Ach, muži.. nenávidím vás! milujem vás!!!
© Matilda
koniec
Komentáre
pekne napisane!