- Dýchaj! Dýchaj, teľa! - ako sa predkláňala k zemi, objímala si pás a bohovala do úzkych ramien.
- Už to nevydržím. Nevydržím! - horúčkovito sa kolísala v rytme tichého zúfalstva.
Potriasla hlavou a vyskočila k oknu. Chytila mobil, aby ho hneď odložila.
- Nevydržím. - zakvílila znova.
Niektoré veci sa nerobia.
Napríklad sa netelefonuje kamarátovi, že ho milujete, niekoľko hodín pred jeho odletom do nového života.
Ale ktorá chvíľa je tá správna?
Keď ho večer pri rozlúčke opúšťala, odchádzala naštvaná.
Hoci len pár chvíľ predtým mu vysvetlila, že ho neľúbi a nikdy ľúbiť nebude.
Hrdinská vo svojej dôstojnosti, neporaziteľná v nedotknuteľnosti, už pár rokov
mu húdla len tú o tom, ako už nechce žiaden vzťah.
A on to prijal a ona sa lúčila.
Aby odišla. Mrzutá.
- Dýchaj! Dýchaj, krava! - ráno otvorila oči a odpoveď poznala.
Ohrozená tým, že ho už neuvidí, vydesená tým, že odíde a nebude vedieť.
Na chvíľu sa zastavila, akoby na bielej stene mohla vidieť aj niečo zaujímavé.
Náhle sa zvrtla na päte, až jej obraz presvišťal v okolitých zrkadlách.
Chaoticky na seba hádzala rozhádzané kusy šatstva zo včerajšieho večera.
Čo môže stratiť?
Teta na stanici bola milá. Vlak do Bystrice odchádzal už za hodinu.
Nervózne listovala obrázkami v časopise plnom rád do života a kuchyne. Nikdy nespravila nič podobné.
S lístkom v rukách však ustáli kŕče a pocit paniky zmierňovala istota, že nech bude ako bude,
otvorí alebo uzavrie životnú kapitolu.
- Maroš? Si tam? Počúvaj, potrebujem presnú adresu, -
zavelila do telefónu, spomenúc si, že uňho doma vlastne nikdy nebola.
- Nerieš. Potrebujeme si len niečo dorozprávať, -
snažila sa ukončiť otázky jeho najlepšieho kamaráta, na čo ju vlastne potrebuje vedieť.
- Nie je doma? A kde je? -
nerozumela, prečo by sa deň pred odchodom za oceán nemal lúčiť s rodinou doma.
- Kto? - hučala do telefónu.
- Majka? Kto je Majka? - nevládala predstierať nezáujem.
Kým kamarát na druhej strane habkal, ona trhala lístok.
Cesta domov bola dlhá a horúca. To už je júnovým dňom súdené.
Z bytu sa stala klietka. V nej levica rozhorčene mašírovala sem a tam.
A pochod nezastavila ani jeho smska pred odletom.
Komentáre
uff,správne dýchanie
rachot
fantázia..konečne zmena..konečne sa oplati..
missellie, fascinuje ma Tvoja binárna záľuba...
kua..hfw..
a ešte k tomu zle..
missellie, nesúdim...
vidieť vidiš dobre..
missellie, a čo iného sa dá čakať od chlopa...
ja o tvojich papieroch neviem nič..
... slovo džemtlmena vari nestačí??? :/
ty si sa so mnou ešte baviť ani nezačal..))
missellie, sa mi to javí presne naopak :)
a nezabudnúť dýchať ;)
teide, nedáš mi(ssellie) dýchanie z úst do úst??? ;)
;) hfw,hocikedy len nie dnes
teide, mne by ani v kombinácii s desinou nevadila...
do šľaka,hfw,neuvažoval
Ženy už o ozajstného chlapa,čo smrdí po cesnaku a potom,akosi nejavia záujem :)
teide, o zmene pohlavia nie...
..:)))))....
levica v klietke
Naša hrdinka pár rokov hudie chlapovi ako nechce žiaden vzťah a na rozlúčku mu povie že ho neľúbi a ani ľúbiť nebude. Jej „hrdina“, chlap tak riadne ťululu, keď mu to nedošlo čo tá žena chce, iba plní jej „ prianie“. V poslednej chvíli, keď jej konečne dôjde, že ten jej ťululu nepríde na to čo ona chce, zistí že možno nejaká Majka aj povedala čo chce a slovo ľúbim ťa asi vedela pošepnúť. Ako dobre, že ja som vždy stretol inakšie ženy ako levica v klietke...)))
Ján, neviem aké presné sú Tvoje hodnotenia...
hfw, ani tak nejde o hodnotenia
Ján, vo vzťahoch (osobitne so ženami) chlap nikdy nevie...
Niektorí muži si musia dokazovať akí sú neodolateľní
martha, proti Tebe čoby sudkyni...
a pritom sme v tom zväčša ÚPLNE NEVINNE!... :(
mmm martuš,
k príbehu: vlastne ani neviem, čo dodať...len k chlapcom som chcela...niekedy ani žena netuší, čo jej chýba, čo jej je, prípadne ju trápi, čo chce...kým jej to niekto neukáže, nepovie, nenaznačí...neodíde :)
hfw - veď preto som dopísala, že "Až taká som dnes zlá..."
dionea
aby som si niečo zle nevysvetlila...
martha, klamstvo? pretvárka?? falošnosť???
hogo :D akoby nás jedna mater mala...
malo tam byť ":D"
HFW :)))))))))))))))
Dia :)))))))))))))
martha, pre istotu som si svedomie spytoval... :)
jasan, že nie martuš...nepoznám ťa
len nechápem, kde sa tam vzalo to "zastávanie sa mužov"...hm
Musím priznať, že hoci
Dia - veď je to také jednoduché...
no martuš,
rusalka, je to prvá časť príbehu...
hfw... veď ja nič,